Pojem prevencia

Pojem prevencia je všeobecne známy pojem. O prevencii hovoríme pri rôznych oblastiach či už ide o zdravie, bezpečnosť alebo sociálno-patologické javy. Známe sú najmä aktivity v oblasti prevencie drogových závislostí , AIDS alebo prevencie kriminality.

Všeobecne sú známe tri základné úrovne prevencie a to prevencia na úrovni primárnej, sekundárnej a terciárnej. Autori F.Čisecký, M.Olah, M.Schavel uvádzajú aj novšie pomenovanie jednotlivých úrovní, keď hovorí o členení prevencie na: univerzálnu, ktorá je zameraná na celú populáciu všeobecne, ako aj na špecifické podskupiny. Selektívnu, zameranú na podskupiny v podmienkach vysokého rizika. Indikovanú, ktorá je zamerané na jednotlivcov, ktorí prejavujú špeciálne znaky a symptómy, napr. prevencia sociálno-patologických javov.

Pod primárnou (univerzálnou) prevenciou rozumieme intervenciu ešte pred tým, než sa objaví nejaký problém napr. zdravotný alebo sociálny problém. Ide o elimináciu možných príčin spúšťajúcich komplex zdravotných alebo sociálnych problémov. Je určená bez rozdielu deťom, mladým ľuďom, seniorom, ohrozeným ale aj bezprostredne neohrozeným účastníkom prevencie. Základným princípom je rozvíjanie vedomostí a pestovanie zdravého životného štýlu. Primárna prevencia je často zahrnutá do programov sociálnej, školskej, zdravotnej, populačnej a rodinnej politiky štátu. Dalo by sa povedať, že sem patria všetky aktivity zamerané na to, aby problém nevznikol. Dôležitým z hľadiska využívaných metód je najmä pôsobenie prostredníctvom osvety, vzdelávania a výchovy. Využívajú sa formy ako sú besedy, prednášky, voľno-časové aktivity, pôsobenie prostredníctvom masmédií, sprievodné aktivity v kultúrnej, športovej, zdravotnej. Charakteristické je oslovovanie širokej skupiny obyvateľstva, väčších cieľových skupín, pričom dôležitú úlohu zohráva spôsob sprostredkovania informácii.

Sekundárna (selektívna) prevencia sa zameriava na identifikovanie problémov jednotlivcov alebo skupín. Je určená priamo ohrozeným jednotlivcom alebo rizikovým skupinám obyvateľstva, pričom vytvára priestor pre aktivity špecialistov z radov zamestnancov v sociálnej oblasti, zdravotníctve a školstve, alebo psychológov, lekárov, pedagógov, ako aj kňazov alebo policajtov. Má zabrániť vzniku alebo prehlbovaniu porúch sociálneho a psychického vývinu, či zdravotných problémov. Dôležité je zachytenie už vzniknutých a prezentovaných porúch alebo problémov, ako aj ich eliminovaní už v počiatočnom štádiu prostredníctvom opatrení, ktoré by zamedzili ich ďalšiemu prehlbovaniu a šíreniu.

Terciárna (indikovaná) prevencia ma predchádzať zhoršovaniu stavu už vzniknutých problémov alebo porúch, má zabrániť ich recidívam. Ide o prevenciu v rámci ohraničenia dôsledkov, príčin a prejavov prezentovanej poruchy, javu alebo problému. Nastupuje po zlyhaní primárnej a sekundárnej prevencie. Cieľovou skupinou sú ľudia s jasne pomenovanými a existujúcimi problémami, ktorí okrem toho, že ohrozujú seba, predstavujú vážne riziko aj pre svoju rodinu a najbližšie okolie – drogovo závislí, recidivisti v trestnej činnosti, agresívni ľudia a ľudia dlhodobo dobrovoľne nezamestnaní a pod. Prostredníctvom tejto úrovne prevencie možno zamedziť zhoršovaniu stavu, recidívam a znižovaniu dôsledkov porúch v sociálnom, psychickom alebo telesnom vývine. Cieľom terciárnej prevencie je resocializácia a integrácia jedincov do spoločnosti.

 

Zdroj:

ČISECKÝ, F. – OLAH, M. – SCHAVEL, M.: Sociálna prevencia. 1. vyd. Bratislava : Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2008. 140 s. ISBN 978-80-89271-22-1.